Art Invest - aukčná spoločnosť

Prečo si ľudia kupujú obrazy

Keď chce kúpiť obraz zberateľ, musí sa mu páčiť, keď investor, musí zarobiť.

Ak by ste vlani v januári investovali do amerických akcií, prerobili by ste do konca roka približne jedno percento svojej investície. Stratám by ste sa nevyhli, ani keby ste kapitál vkladali do nehnuteľností. No na trhu s umením sa dalo napriek kríze eura slušne zarobiť. Priemerne 15 percent, čo je ešte viac, ako bolo zhodnotenie zlata. To však neznamená, že sa investíciou do obrazu alebo iného artefaktu nedá aj prerobiť. Po kríze v roku 2008 sa ceny umeleckých diel do dvoch rokov prepadli o viac ako tretinu. Umenie ako investíciu chápe stále viac ľudí, a to aj na Slovensku. Pred krízou dominoval zberateľský aspekt - snaha vytvoriť naozaj kvalitnú zbierku podľa konkrétnej koncepcie. Táto stará škola ide do úzadia, pribúdajú mladšie ročníky, ktoré sú na tom finančne lepšie a na zberateľstvo sa pozerajú najmä ako na investíciu a rátajú s výnosmi.

Súkromné zbierky

Keď sa rozhodnete vytvoriť vlastnú zbierku umeleckých diel, máte tri možnosti. Buď navštevujete ateliéry a kupujete diela priamo od umelcov, alebo ich kupujete prostredníctvom galeristov, ktorí ich zväčša ponúkajú cez svoje súkromné galérie - alebo ich kúpite v aukcii. Dnes už aj u nás funguje viacero aukčných spoločností, ktoré pravidelne usporadúvajú výstavy a dražby umenia, pričom ponúkajú diela starého aj súčasného umenia, domácich aj zahraničných autorov. Faktom je, že zberateľstvo nemá na Slovensku veľkú tradíciu a zázemie.Väčšina zberateľov ostáva v anonymite, pretrvávajú v nich obavy z upodozrievaní alebo nevedia, ako so zbierkou naložiť, kde ju verejne vystaviť a ich koníček sa utlmí. Napriek tomu existujú veľkí zberatelia s hodnotnými zbierkami aj na Slovensku. V apríli vystaví v Bratislave známy zberateľ a publicista Ivan Melicherčík rozsiahlu zbierku afrického umenia. Obsahuje približne 700 diel. Ak sa nájde niekto, kto bude ochotný poskytnúť celej zbierke priestory, v ktorých by mohla byť vystavená nastálo, Melicherčík mu ju celú plánuje darovať. Práve teraz plagáty v hlavnom meste upozorňujú na výstavu iného zberateľa - exposlanea Bohumila Hanzela. Na konci januára si jeho zbierku budeme môcť pozrieť v Galérii mesta Bratislavy. O pár mesiacov neskôr tam bude aj výstava Pocta Picassovi. Pripravuje ju bývalý daviscupový hráč, milovník pekných záhrad a umenia Jan Kukal.

Bez tradície

„Je to zarážajúce," hovorí Kukal, „kedysi som si myslel, že keď si podnikatelia nakúpia drahé autá, lode a postavia obrovské baraky, zistia, že majú prázdne steny, ale to sa nestalo." Výnimkou sú podľa neho športovci, podobne ako on - najmä tenisti sú vraj výnimočnou skupinou medzi zberateľmi - jeden z najslávnejších amerických tenistov John McEnroe vlastní v New Yorku galériu, poľský tenista Wojciech Fibak je jedným z najväčších zberateľov poľského umenia, Steffi Grafová zbierala francúzskych impresionistov, Ivan Lendl má najväčšiu zbierku Muchových plagátov na svete. Jana Kukala baví najmä to, že diela môže vystavovať a že to môže robiť naplno. Vraj nemá v zbierke obrazy, na ktorých si vyslovene zakladá. Skôr spomína na tie, čo mu ušli. U Josefa Šímu v Paríži raz nič nekúpil, lebo by tam musel nechať celé diéty a do konca pobytu by vari umrel od hladu. Zato známy olympionik Emil Zátopek mu chcel dať „takú tú známu holubicu - tú, čo namaľoval Picasso. Našťastie mal pri sebe duchaplného kamaráta, ktorý mu povedal - Hele, nedávej mu to, to má přece strašnou hodnotu."

Nechajte si poradiť

Umenie  zbiera ten, kto má peniaze, ku ktorým sa musel nejako dopracovať. Už z toho možno predpokladať, že má určitý zmysel pre obchod. Zbieranie umenia je totiž biznis ako každý iný. Úspešný je teda ten, kto pozná jeho pravidlá. Najmä korporatívni zberatelia preto programovo využívajú služby renomovaných kunsthistorikov, kurátorov budovania ich zbierok. Aj Kukal, ktorí nezbiera umenie preto, aby sledoval výnosy, hovorí, že v začiatkoch svojej zberateľskej vášne robil veľké chyby. Potom mu začali radiť známy ostravský kunshistorik Vilém Jůza či slovenský maliar a pedagóg Rudolf Fila. „Možno preto pretrváva voči kupovaniu umenia nedôvera - ľudia sa boja, že nemajú dostatok znalostí a urobia chybu. Je veľmi dôležité mať pri sebe tých, ktorí vedia poradiť." Pre Kukala je na umení dôležitejšia radosť než peniaze. „Keď som začal zbierať ja, nemal som vôbec predstavu, že ide o dobrú investíciu a že bude stúpať," vysvetľuje zástupca tradičného zberateľstva. Zberatelia z vášne sa napokon môžu stať dôležitými pre kultúru celej krajiny. Vďaka českej podporovateľke umenia Mede Mládkovej existuje v Prahe múzeum Kampa. Po návrate z exilu sa rozhodla venovať unikátnu zbierku v hodnote približne 30 miliónov korún mestu. Odmietla ju však umiestniť do Národnej galérie - po zdĺhavom a náročnom procese došlo k rekonštrukcii Sovových mlýnů na pražskej Kampe. Vďaka jej daru a neoblomnému presvedčeniu tak dnes existuje výnimočné múzeum moderného umenia. Jeden z najvýznamnejších svetových zberateľov Charles Saatchi podporuje najmä vlastných - mladých britských umelcov. Bez jeho pričinenia by sme zrejme dnes nepoznali ani Damiena Hirsta - umelca, ktorý presvedčil svet (minimálne jeho časť), že aj žralok naložený vo formaldehyde môže byť umením.

                                                                                                                                                        zdroj SME

Galéria Art Invest: E.Šimerová-Chodci v daždi

V roku 2009 predajná cena na aukcii 3 300 €, predané v roku 2011 za 8 500 €, privátne.