Art Invest - aukčná spoločnosť

Tajomná krása starožitného nábytku

 

Každý človek s dobrým vkusom, ktorý dokáže oceniť umenie na plátne, iste uzná aj neopakovateľnú krásu a umeleckú hodnotu starožitného nábytku. Možno je to úcta k precíznej ručnej práci a možno tajomstvo či príbeh, ktorý v sebe ukrýva každé čalúnené kreslo, ťažký príborník či vyrezávaný sekretár.

 

Ak aj vy patríte k ľuďom, ktorí práve prepadli čaru starožitného nábytku, a chceli by ste sa v ňom lepšie orientovať, kladiete si otázky, či môže laik rozpoznať falzifikát, alebo aké starožitnosti sú v súčasnosti najžiadanejšie a ktoré slohy a typy nábytku sa najčastejšie predávajú a vyskytujú na Slovensku, prípadne čím sa vyznačuje štýl biedermeier, potom sú nasledujúce riadky určené práve pre vás.    

 

Delenie starožitného nábytku

Kritérií, podľa ktorých by sa dal starožitný nábytok rozdeliť do kategórií, je mnoho. Okrem najznámejšieho rozdelenia podľa časových období, resp. slohov (gotika, renesancia, barok, klasicizmus atď.) existujú aj štýly a slohy typické len pre určité krajiny. Tie najznámejšie, ako napríklad chippendale, viktoriánsky štýl či nábytok v štýle Ľudovíta XVI., ale aj biedermeier, pochádzajú z Anglicka, Francúzska a Nemecka či Rakúska. Starožitné kusy nábytku, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v starožitníctvach, na burzách alebo niekedy dokonca na povalách starých domov na Slovensku, pochádzajú väčšinou z obdobia 19. storočia, prípadne z prelomu 19. a 20. storočia, kedy vznikali štýly ako biedermeier, historizmus, altdeutsch, secesia či art déco.

Biedermeier

Časovo býva zasadený do obdobia neskorého klasicizmu. Pokladá sa za akúsi meštiansku obdobu empíru, a teda odráža najmä životný štýl bohatých mešťanov a strednej vrstvy. Aby bol nábytok prístupný aj mešťanom, začali sa na jeho výrobu používať i materiály dostupné u nás, napríklad drevo zo smreka alebo jedle. Veľa ráz sa využívala aj technika dyhovania s použitím dreva z javora, čerešne a orecha.

Najčastejšími druhmi nábytku tohto obdobia boli pohovky, stoličky, menšie komody, presklené skrinky, sekretáre či knihovničky. Biedermeier uprednostňuje najmä účelnosť a umiernenosť a cení sa najmä pre zvýraznenú prírodnú štruktúru dreva, politúrovaný povrch a mosadzné kovanie.

Altdeutsch 

Nábytok z obdobia altdeutsch pochádza z konca 19. storočia.

Altdeutsch, podobne ako biedermeier, sa v starožitníctvach dá nájsť pomerne často, je však cenný o niečo menej. Dôvodom je fakt, že v tom čase sa už jednotlivé časti nábytku vyrábali aj sériovo v manufaktúre podľa vtedy módneho vzoru alebo predlohy.

Je o niečo viac zdobený ako biedermeier, avšak v porovnaní so secesiou alebo art décom stále pôsobí pomerne jednoducho. 

Typické je napríklad žliabkovanie na okrajoch dvierok či na nohách stolov inšpirované korintským stĺpom a antickým slohom.

Drevený nábytok, sekretár, nočný stolík a pod., je obvykle kombinovaný s tmavým mramorom na pracovnej doske. Povrch nábytku je takmer vždy dyhovaný.

Secesia

Obdobie secesie sa zvykne deliť na štyri hlavné prúdy. Secesia v Rakúsku – Sezession,  v  Nemecku – Jugendstil, vo Francúzsku – Art Nouveau a v anglosaských krajinách – Modern Style.

Secesný sloh bol inšpirovaný najmä prírodnými motívmi. Za hlavné znaky sa dajú považovať ozdobnosť, rastlinné prvky a kvetinové vzory, ktoré sa ladne a dynamicky ťahajú do mäkkého secesného ornamentu.

Drevo a kov v kombinácii s neobvyklými farbami sa v konečnom výsledku premietli do jedného fascinujúceho a estetického celku.

Secesia sa rozšírila nielen do celej Európy, ale aj do USA a zasiahla všetky formy umeleckej tvorby, od výtvarného umenia, cez módu, šperk až po nábytok.

O secesii sa hovorí sa ako o poslednom univerzálnom slohu.

Art déco

Luxus a elegancia so štipkou exotiky. Asi tak by sa dalo charakterizovať obdobie prepychového art déca. Na výrobu nábytku sa používalo len veľmi kvalitné exotické drevo, prípadne koža, slonovina, drahé kovy či krištáľ. Oblé línie vystriedali tvary presne usporiadané do geometrických foriem. Nábytok bol výsostne elegantný, ale pritom aj veľmi moderný. Vzhľadom na použité materiály, ktoré boli luxusné a drahé, sa stal nábytok art déco dostupný len pre vyššie vrstvy. Neskôr však ručná výroba ustúpila sériovej a nábytok v tomto štýle sa stal dostupnejším.

Český kubizmus

Český kubizmus v nábytku a umeleckých remeslách nemá v Európe obdobu a je centrom záujmu odborníkov, ale i laikov na celom svete. 

Zrodil sa v Prahe na začiatku 20. storočia. Skupina českých architektov (Gočár, Janák, Hofman, Novotný atď.) založila v roku 1912 podľa vzoru Wiener Werkstätte a nemeckého Werkbundu „Pražské umělecké dílny“ (PUD) zamerané na výrobu nábytku. Spoločným úsilím PUD získali celý rad odberateľov hlavne spomedzi pražskej inteligencie, ktorú tvorili predovšetkým vyznávači avantgardy. Tí si zariaďovali domy v novom štýle, aby tak dali najavo svoju nechuť k bytovej kultúre doznievajúcej secesie.

Teoretickým východiskom architektov bol kubizmus, ktorého tvorivé princípy sa pokúšali formulovať najmä maliari Emil Filla, Bohumil Kubišta, Vincenc Beneš a sochár Otto Guttfreund.

Nábytok tohto kratučkého obdobia (1910 – 1915) prešiel niekoľkými vývojovými fázami. V prvej fáze – prípravnej, nadväzovali na analytický kubizmus – redukovali tvary nábytku predošlých období a pretvárali ho úplne jedinečným spôsobom. V každom interiéri tejto fázy sa prejavuje hľadanie nových tvarových riešení. V druhej fáze koncipujú architekti nábytok ako sochu. Pravdepodobne na nich intenzívne zapôsobil príklad P. Picassa a G. Braquea. Jednotlivé predmety na Picassových obrazoch tej doby vytvárajú akýsi predobraz kubistického nábytku. Preto je pozoruhodné, že vo francúzskej architektúre existuje len jediná maketa kubistického domu, kým v Prahe je množstvo realizácií tak stavieb, ako aj interiérov. Do tretej fázy patria interiéry, ktoré vznikli pred 1. svetovou vojnou alebo na jej začiatku a sú charakteristické súhrnným poňatím experimentálnych začiatkov a predchádzajúcej praxe. Rešpektujú viac plochu a uplatňujú ju viac v súlade s plasticitou. Čo sa týka materiálov, architekti pri tvorbe nábytku materiál v podstate nerešpektovali, dokonca negovali jeho prirodzené vlastnosti. Bolo im jedno, či ich nábytok bude zhotovený „z drahšieho alebo bežnejšieho materiálu“. Často si volili najbežnejšie materiály, ako dubové drevo, väčšina kubistického nábytku je zhotovená práve z neho, iné materiály sú skôr ojedinelé. Sľubné pokusy českých avantgardných architektov o aplikáciu kubizmu na architektúru a vnútorné zariadenie prerušila 1. svetová vojna. Zahraničná umeleckohistorická literatúra považuje český kubizmus za dôležitý a unikátny plynulý prechod od secesie k funkcionalizmu.

Zdroj: ART INVEST

Falzifikáty a kópie

Podobne ako pri obrazoch či sochách aj pri starožitnom nábytku sa môžeme pomerne často stretnúť s novovytvorenými kópiami nábytku, ale aj s falzifikátmi.

V prvom rade je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi kópiou a falzifikátom. Kópia starožitného nábytku je prezentovaná ako napodobnenina pôvodného starožitného nábytku, je vyrobená v súčasnosti a zákazník je o tom informovaný. Momentálne vyrábajú napr. Egypťania krásne kópie biedermeieru a sú aj rôzne bohato vyrezávané nábytky vyrobené v Číne, či barokové kópie z Maďarska atď. Pravý starožitný nábytok by mal mať približne 100 rokov. Vtedy sa z odborného hľadiska považuje za starožitnosť.

Falzifikát je verná kópia starožitného nábytku, väčšinou je vyrobený zo starého dreva. Pri výrobe sú použité metódy a postupy, aké sa používali v príslušnom období. Falzifikát je prezentovaný zákazníkovi ako originálny a pôvodný kus starožitného nábytku. Kvalitný falzifikát rozozná len skúsený a odborne zdatný znalec, nakoľko sú väčšinou na vysokej úrovni. Laik veľmi ťažko zistí, že nejde o originál.

Galéria Art Invest: Kubistická vitrína, cena: 20 000 €

 

Autor: Jana Ondrejka

Zdroj: Antik Starožitnosti, Art Invest

Foto: www.antik-starozitnosti.sk, www.artinvest.sk, KPP SK